Toxikológia živočíchov

Prvoky

• Niektoré prvoky, tvoriace toxíny alebo pôsobiace svojimi škodlivými enzýmami, parazitujú priamo na tele človeka (trypanozómy, améby, trichomonády).
• Sekundárna toxicita – tvorba toxického planktónu – ryby - konzument

Planktón

• Výskyt sladkovodných cyanobaktérií tropického pôvodu, Cylindrospermopsis raciborskii, vzrastá nielen v subtropických a tropických vodách, ale aj v chladnejších oblastiach,
• schopnosť produkovať toxíny: cylindrospermopsis (CYN) a paralytické toxíny (paralytic shellfish poison - PSP),
• CYN je toxický pre hepatocyty potkanov a bunky ľudských hepatoblastómov a adenokarcinómu kólonu,
• podávaním 800 mg CYN/kg došlo k poškodeniu pečene a sleziny a vznikol zápal čreva.
• Kyselinu okadaiovú produkuje niekoľko druhov morského planktónu (dinoflagellata) v hepatopankrease lastúrnikov a spôsobuje syndróm hnačkovej otravy (diarrhoea syndrome poison - DSP).
• Tento toxín je promótor nádorového bujnenia a inhibítor syntézy proteínov.
• Kyselina domoiková (DA) je vážnym paralytickým toxínom, ktorý produkujú drobné riasy žijúce v mori.
• Toxín sa vyskytuje v jedlých kraboch, ančovičkách,
• Ako indikátor výskytu kyseliny domoikovej je krab (Emerita analoga), ktorý je známy indikátor výskytu paralytického toxínu mušlí.
• Pri spracovaní krabov môže odstránenie čriev znížiť obsah kyseliny domoikovej až o 50% (Toxicon, 2002).
• Kyselina domoiková (DA) bola po prvýkrát identifikovaná v Japonsku. Vážnejší záujem však vyvolala až v roku 1987 v Kanade, kde sa otrávilo vyše 100 ľudí s najmenej 4 úmrtiami po konzumácii morských mäkkýšov.
• Príznaky – krátkodobá strata pamäte (Amnesic Shellfish Poisoning – ASP).
• Množstvo DA mäkkýšov bolo v limite odporúčanom smernicou EÚ stanovené na 20 µg/g.

Mechúrniky

• Morská sasanka (zo skupiny koralov) - aj pochúťka, ktorá však môže vyvolať závažnú intoxikáciu.
• Medúzy - jedové žľazy,
• lokálnej reakcii – bolestivému popáleniu ako u žihľavy, k opuchom a ranám, ktoré sa ťažko hoja,
• senzitívni ľudia - zvracanie, nevoľnosť, svalové kŕče, môže nastať poškodenie obličiek a srdcová slabosť v ojedinelých prípadoch až smrť

Ostnatokožce

• Ostnatokožce majú zvápenatený povrch pokrytý tŕňmi alebo ostňami.
• Tŕne – lokálna intoxikácia,
• Konzumáciou – celková intoxikácia
• holothurin A – morská uhorka. Je to látka chemicky príbuzná saponínu, ktorá ma hemolytické a cytolytické vlastnosti.
• Symptómy: bolestivé popáleniny, podliatiny, opuch, po konzumácii sa prejavuje celková nevoľnosť, zvracanie, paréza končatín, jazyka, poruchy dýchania až smrť.

Mäkkýše

• Z toxikologického hľadiska sú zaujímavé hlavne hromadné alimentárne otravy ustricami, srdcovkami, slávkami.
• Náhodné otravy v oblastiach - pobrežie Tichého oceánu v Amerike a Kanade, severné pobrežie Európy
• Jedná sa o sekundárnu intoxikáciu (planktón – ustrice)
• Toxická látka, ktorá spôsobuje otravu sa označuje ako PSP (paralytic shellfish poison) a smrteľná dávka pre človeka pri požití je 4 mg (toto množstvo môže obsahovať porcia menšia ako 300 g ustríc).
• Symptómy – podľa typu otravy gastointestinálny, alergický a paralytický
• Otrava po požití mäkkýšov má tri formy
• Gastrointestinálna - celková nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha, hnačky. Prvé príznaky otravy sa objavujú po 8 až 12 hodinách po požití. Tento typ otravy je spôsobený patogénnymi baktériami a zvyčajne po 48 hodinách ustúpi bez následkov.
• Alergická - intoxikácia sa prejaví krátko (cca 30 min) po požití, ale sú známe prípady keď došlo k prvým príznakom otravy až po 6 hodinách. Klinický obraz tohto typu otravy je široký od opuchov cez urtrikárie až po problémy s dýchaním. Prípady úmrtia sú vzácne, ale ľudia s touto alergiou by sa mali konzumácii mäkkýšov
• Paralytická – najnebezpečnejší typ otravy. Je spôsobený samotnou toxickou látkou PSP. Prvé príznaky otravy sa objavujú po 30 minútach a prejavujú sa spočiatku ako brnenie alebo mravčenie, prípadne necitlivosť v oblasti jazyka a pery. Neskôr sa strnulosť prenáša na celú hlavu a krk, potom na prsty a celé končatiny, objavuje sa nesúvislá reč a strata hlasu. Pokiaľ postihnutý prežije prvých 10 – 12 hodín, prognóza býva dobrá. Smrť je spojená s celkovým ochrnutím a zlyhaním dýchania.
• V morských jedlých mäkkýšoch (hrebenatky) sa vyskytujú paralytické toxíny, ktoré spôsobujú otravy ľudí po ich konzumácii,
• Toxíny: C toxín, gonyautoxín, saxitoxín a neosaxitoxín,
• toxíny sú veľmi stabilné od -35°C do +5°C a pri pH 3-4,
• eliminácia z potravín je možná tepelnou úpravou pri teplote +60°C až +120°C a vyšším pH,
• C toxín je relatívne nízko toxický, ale za určitých podmienoksa môže premieňať na vysokotoxické karbamáty (gonyautoxín 2 a 3).

Hmyz

• včely, osy a sršne
• jedový aparát: jedová žľaza, jedový váčik a žihadlo
• Chemická podstata toxínov:
• biogénne amíny – vyvolávajú bolesť,
• polypeptidy – vyvolávajú zápalovú reakciu, dráždenie a lokálne reakcie,
• enzýmy – menia priestupnosť bunkových membrán a umožňujú týmprenikanie ďalších zložiek jedu do organizmu.
• Možnosť vzniku prudkej alergickej reakcie – anafylaktický šok,
• mnohopočetné (stonásobné) bodnutie včelami ohrozuje postihnutého hemolýzou a celkovým kolapsom organizmu.

Škorpióny

• Zootaxonomicky je identifikovaných 650 druhov škorpiónov, ktoré môžu spôsobiť bolestivé bodnutie, skutočne nebezpečné pre človeka sú iba niektoré druhy (asi 5).
• Nebezpečné druhy sa vyskytujú hlavne v Mexiku, Brazílii, severnej Afrike, na Strednom východe a v Indii.
• Jedový aparát je umiestnený na poslednom chvostovom článku a vyplnený dvoma jedovými žľazami.
• Jed obsahuje hlavne peptidy, neurotoxíny a u niektorých druhov škorpiónov boli identifikované aj kardiotoxické látky.
• Symptómy: následky bodnutia sa líšia podľa druhu škorpióna. Väčšinou nastáva iba lokálna reakcia spojená so silnou bolesťou a „zdrevenením“ končatiny. Tieto príznaky však ustúpia do 36 hodín. Pri závažných otravách (hlavne detí) dochádza k podráždenosti, zvýšeniu tlaku, slineniu, šklbaniu svalov, kŕčom až k zlyhaniu dýchania.Kardiotoxíny spôsobujú zlyhanie srdcovej činnosti a pľúcny edém. Pokiaľ pacient prežije otravu, behom 36 hodín sa jeho stav upraví bez závažných následkov.
• Priebeh intoxikácie môžu však skomplikovať sekundárne infekcie.

Pavúky

• vytvárajú svoj jed v žľazách, z ktorých ho vstrekujú do rany pri pohryznutí,
• nebezpečné pre človeka sú iba niektoré druhy vyskytujúce sa v teplých tropických oblastiach (rod Latrodectus čierna vdova, hnedá vdova), v Amerike, Afrike, Európe, Austrálii (rod Loxosceles hnedý pavúk, fialový pavúk), v Austrálii a Tasmánii (rod Antrax).
• Jed pavúkov rodu Latrodectus ale i Antrax (atrakotoxin) je neurotoxický, pri vážnej intoxikácii sa teda objavujú svalové kŕče, zvýšené slinenie a potenie anáhle zvýšenie tlaku. Stav podľa závažnosti trvá niekoľko hodín až dva dni, ale menšie obtiaže napr. bolesť hlavy môže trvať až niekoľko týždňov. Úmrtie v dôsledku dýchacieho alebo srdcového zlyhania býva vzácne, najohrozenejšie sú deti, tehotné ženy alebo pacienti s kardiovaskulárnym ochorením.
• Pohryzenie pavúkom rodu Loxosceles vyvoláva typickú lokálnu reakciu spojenú s intenzívnou bolesťou. Pri silnej intoxikácii môže nastať smrť v dôsledku obličkového zlyhania. Najväčší európsky pavúk Lycosa tarantula spôsobuje lokálnu bolesť bez systémového ohrozenia organizmu. Vo všetkých prípadoch pohryznutia pavúkom môžu nastať komplikácie v dôsledku sekundárnej infekcie (vrátane tetanu).

Ryby

• aktívne jedovaté ryby cca. 200 morských druhov
• pasívne jedovaté ryby obsahujú jed v mäse, vnútornostiach alebo v koži. Otrava rybím mäsom sa nazýva ichthyosarkotoxizmus
• Niektoré druhy rýb môžu byť toxické len v určitom období alebo v určitých oblastiach (niektoré druhy sladkovodných rýb majú v období trenia jedovaté mäso, ikry aj mliečie).
• Na toxicite mäsa makrelovitých rýb sa podieľajú morské baktérie.
• Známa je otrava tetrodotoxínom, čo je neurotoxín nebielkovinovej povahy, ktorý sa vyskytuje vo vnútornostiach východoázijskej ryby fugu (puffefish, tetrodon). Mäso tejto ryby je mimo reprodukčného obdobia netoxické a v Japonsku je považované za zvláštnu pochúťku. Môžu ju pripravovať iba špeciálne vyškolení kuchári, napriek tomu dochádza každoročne niekoľko desiatkam otráv.
• Fugu
  • najstrašnejšou vlastnosťou otravy rybou fugu je, že obeť býva často pri zmysloch a pri plnom vedomí aj v štádiu úplnéhoochrnutia,
  • najlepšou vlastnosťou (ak sa o niečom takom dá pri otravách hovoriť) je to, že ak pacient prežije prvých 24 hodín, tak sa zvyčajne uzdraví bez ďalších komplikácií,
  • jed ryby fugu ovplyvňuje, podobne ako kurare, prenos signálov medzi nervami a svalmi
  • tetrodotoxínu molekula – tzv. rýchly sodíkový kanál,
• Symptómy sa objavia zvyčajne do 20 minút od požitia ryby fugu, často takmer okamžite
• Symptómy sa objavia zvyčajne do 20 minút od požitia ryby fugu, často takmer okamžite
• v prípade vyššej intoxikácii, nastupuje ďalšia skupina symptómov ako nevoľnosť, vracanie, hnačka a kruté bolesti brucha. Postupnesa zvyšuje paralýza organizmu, nastupuje dychová nedostatočnosť a v niektorých prípadoch až kóma a smrť.
• Antidotum - neexistuje
• Ročne cca 200 Japoncov sa otrávi tetrodotoxínom a približne polovica exituje.
• Barracuda - toxín CIGUATOXÍN
• ciguatoxín C-CTX-1 uvoľňuje acetylcholín (Ach) z ukončení cholinergných nervov a stimuluje muskarínové a acetylcholínové receptory, čo v konečnom dôsledku vedie k zníženej činnosti srdca (Toxicon, 40, 2002).
• Otrava ciguatera toxínmi zahŕňa syndrómy spojené s konzumáciou morských rýb, ktoré obsahujú toxíny ako ciguatoxín, maitotoxín, scariotoxín, palytoxín, kyselinu okadaiovú, ktoré produkujú mikroorganizmy (Dinoflagellata) v morských ekosystémoch.
• Symptómy: neurologické príznaky ako parestéza a zmena citlivosti.

Obojživelníky

• mloky, žaby - zaraďujeme medzi pasívne jedovaté živočíchy,
• jed produkovaný kožnými jedovými žľazami má pre tieto živočíchy ochrannú funkciu,
• Sekréty ropúch Bufo vulgaris, Bufo maritima - pôsobia ako kardiotonikum, resp. sa dokázali halucinogénne účinky.
• Sekréty juhoamerickej žaby Phyllobates aurotenia obsahujú steroidný alkaloid batrachotoxín, (šípový jed)
• Batrachotoxín je jedna z najtoxickejších látok, smrteľná dávka pre človeka je menej ako 200 μg.
• Tento alkaloid pôsobí hlavne na periférne nervstvo a centrálny nervový systém, má aj výrazné nežiaduce účinky na srdce.

Hady

• Hadí jed je uložený v jedových žľazách spojených v hornej čeľusti hada s dvoma jedovými zubami.
• viac ako 3 500 druhov hadov, pre človeka nebezpečných asi 375 druhov,
• Hadí jed je zmesou proteínov, môže obsahovať neurotoxíny, kardiotoxíny ale aj viacero enzýmov.
• Príznaky a priebeh otravy - závisí od zdravotného stavu, veku, miesta vpichu (najnebezpečnejšie je uštipnutie do krku, hlavy, do väčších ciev).
• Uštipnutie hadom vyžaduje rýchly terapeutický zásah. Najprv treba zabrániť prenikaniu jedu do organizmu - najúčinnejšie zaškrtenie končatiny nad ranou širokým kusom látky, ktorý je treba po 10 minútach na ½ minúty povoliť a po hodine odstrániť a v druhom kroku sa podáva antisérum (najneskoršie do 4 hodín po uštipnutí)
• Vretenice (zmije)
  • V našich zemepisných pásmach sa stretávame len s jedným jedovatým hadom - Vretenica severná alebo vretenica obyčajná (zmija obyčajná (Vipera berus). Jej jed obsahuje cirkulačné jedy, hemotoxíny, hemorhaginy, hemolyziny, koagulačne aktívne látky a neurotoxíny. S otravami sa stretávame sporadicky u všetkých druhov zvierat.
  • Klinický priebeh otravy (uhryznutia) doprevádza sčervenanie v mieste uhryznutia, opuch, bolestivosť, nekrotické lokálne zmeny na koži alebo mulci, hypotermia, tachypnoe, tachykardia, pokles krvného tlaku, nervové prejavy otravy, celková slabosť, exitus z dôsledku zlyhania dýchania resp. srdca.
• Niektoré druhy hadov (kobry) jed „pľujú“, pričom mieria na oči obeti a zasahujú až do 5 metrovej vzdialenosti.
• Intoxikácia sa prejaví bolestivosťou a zápalom očných spojiviek, niekedy môže nastať aj oslepnutie.
• Pri zasiahnutí oka „pľujúcou kobrou“ sa odporúča dôkladné vypláchnutie vodou a podávajú sa iba antibiotiká.
• V týchto prípadoch sa obyčajne antisérum nepoužíva.