Fyziológia bunky

Vakuoly sa vyskytujú prevažne v rastlinných bunkách, čím sa odlišujú od živočíšnych buniek. Vyskytujú sa však aj v živočíšnych bunkách v systéme, ktorý je podobný vakuolárnemu systému rastlinných buniek. V bunkách s regulovanou sekréciou sa prekurzory sekrétov utvorené na GER uskladňujú v tzv. kondenzačných vakuolách. Odtiaľ sa presúvajú do Golgiho vakuol. Ďalším typom vakuol sú tzv. fagocytické vakuoly. Vznikajú pri procese fagocytózy, kedy konce výbežkov cytoplazmovej membrány obopnú pohlcovaný materiál (baktéria, poškodené bunky a pod.), ich konce sa spoja a vznikne vakuola, ktorá splýva s lyzozómom.

V bunkách sa nachádzajú útvary, ktoré označujeme pojmom cytoplazmové inklúzie. Sú to štrukturálne a biochemicky heterogénne štruktúry tvorené cudzorodými látkami alebo látkami, ktoré sú v bunke deponované ako produkt bunkového anabolizmu, katabolizmu a ako metabolické rezervy. Tieto útvary nie sú na rozdiel od živých bunkových zložiek metabolicky aktívne, teda sú to neživé súčasti bunky. Ich prítomnosť v bunkách býva niekedy prejavom starnutia a degenerácie bunky. Inklúzie sa môžu dokonca vyskytovať v bunkových organelách (mitochondrie, jadro, vakuoly, mikrotelieska atď.). K inklúziám patria nahromadené sacharidy (glykogén), tukové látky (lipidové kvapôčky), bielkoviny (najčastejšie v podobe kryštalických inklúzií), pigmentové zrniečka i rozličné sekrečné granule. Pri chorobných stavoch, napr. pri vírusových infekciách, sa môžu v bunke vyskytovať vo forme inklúzií rôzne telieska.

Sacharidy sa ukladajú v bunkách živočíchov najčastejšie vo forme polysacharidu glykogénu. Glykogén patrí k významným a stálym súčastiam živočíšnych buniek. Tvorí rezervné častice v prípade, že bunka potrebuje prísun väčšieho množstva energie. V priebehu metabolizmu sa z glykogénu môže rýchlo uvoľniť energia. Glykogén sa vo väčšom množstve nachádza v pečeňových bunkách, v priečne pruhovanej svalovine a v bunkách myokardu. Bielkoviny ako zásobné látky sa vyskytujú vo forme amorfných alebo kryštalických útvarov. Ich tvorba v bunkách a ich organelách prebieha u zdravých aj chorých jedincov. Tuky sa vyskytujú v základnej cytoplazme vo forme väčších alebo menších kvapôčok, ktoré obsahujú triacylglyceroly mastných kyselín. Tieto inklúzie sú silne osmiofilné, čo znamená, že ich možno v elektrónovom mikroskope rozlíšiť ako tmavé útvary. Pigmenty sú farebné látky, ktoré sú lokalizované intracelulárne (aj extracelulárne). Medzi pigmentami a lyzozómami existuje úzka súvislosť. V živočíšnych bunkách sa vyskytujú rôzne pigmentové inklúzie, ktoré môžu mať dvojaký charakter – endogénne a exogénne pigmenty.